Na našej katedre vyšla nová kniha pod názvom Fyzikálna geodézia, ktorej autormi sú doc. Dr. Ing. Jana Ižvoltová, Ing. Jakub Chromčák, PhD. a Ing. Daša Bačová.
Obsah knihy na stiahnutie link.
Kniha je venovaná teórii, metódam a technológiám používaným pri štúdiu tiažového poľa Zeme, ktoré je hlavnou náplňou fyzikálnej geodézie pri určovaní tvaru a veľkosti Zeme. Základy teoretických riešení pri určovaní parametrov vonkajšieho tiažového poľa vychádzajú z nebeskej a klasickej mechaniky založenej na Keplerových a neskôr Newtonových zákonoch, ktoré sú stručne opísané v prvej a druhej kapitole. Teoretický opis tiažového poľa je súčasťou klasickej teórie potenciálu, ktorá je v tretej kapitole vysvetlená na zjednodušenom homogénnom telese. Spočíva vo výpočte gravitačného potenciálu z Laplaceovej rovnice danej v harmonických súradniciach na povrchu a nad povrchom telesa, pričom pod povrchom homogénneho telesa platí Poissonova rovnica. Voľba homogénneho telesa pre vysvetlenie riešenia gravitačného potenciálu má svoj význam, pretože gravitačný potenciál a jeho prvé derivácie sú spojité v celom homogénnom priestore, ale druhé derivácie sú nespojité v miestach, kde sa hustota mení nerovnomerne. V štvrtej kapitole je opísaný obdobný postup výpočtu normálneho gravitačného potenciálu, spojený so zavedením elipsoidických harmonických súradníc a Legendreových funkcií druhého druhu, ktorý vyústi do Somiglianiho vzťahu pre výpočet normálneho tiažového zrýchlenia. Prioritou obsahu piatej kapitoly je odvodenie rovnice geoidu na základe riešenia tiažového potenciálu Zeme, odvodenie rovnice Clairautovho sféroidu a definovanie poruchového potenciálu, ktorý je súčasťou riešenia základnej fyzikálnej rovnice. Vo praxi súvisí riešenie potenciálu s tromi základnými okrajovými úlohami nazvanými podľa ich autorov ako Dirichletov, Neumannov a Greenov problém. V siedmej kapitole je opísaná metodika určovania gravimetrickej a astro-geodetickej zvislicovej odchýlky a jej vplyv na geodetické merania. Ôsma kapitola je venovaná odvodeniu teoretických základov, potrebných pre výpočet redukcie a anomálie tiaže a ukážke ich vplyvu na presné geodetické a geofyzikálne merania. S praktickými meraniami úzko súvisí aj deviata kapitola venovaná fyzikálnym výškam a procesu tvorby jednotného výškového referenčného systému. Ďalšie kapitoly predstavujú spoločné úlohy fyzikálnej a kozmickej geodézie a venujú sa moderným prístupom určovania priebehu geoidu družicovými a terestrickými metódami a pozorovaniami. Teoretické základy gravitačného potenciálu, odvodené v prvých kapitolách sa aplikujú pri výpočte slapového potenciálu, ktorý vyplýva z hlavných charakteristík externých telies, pôsobiacich svojou príťažlivou silou na malé lokálne zmeny tvaru Zeme, ktoré sa dajú zistiť gravimetrickou metódou z harmonických argumentov získaných z družicových pozorovaní. Veľký význam v rozvoji kozmickej a fyzikálnej geodézie majú realizované družicové misie, ktoré prinášajú priame informácie o vonkajšom tiažovom poli, potrebné aj pre tvorbu gravitačného modelu geoidu prostredníctvom poskytovaných dát a služieb. |