Inovatívne metódy hodnotenia a monitoringu existujúcich predpätých konštrukcií a mostov

Zodpovedný riešiteľ: Ing. Kraľovanec Jakub, PhD.

Ostatní riešitelia: prof. Ing. Moravčík Martin, PhD., Ing. Bujňáková Petra, PhD.

Trvanie projektu: september 2023 – august 2026

Základnou veličinou a vstupom, pre statickú analýzu a prepočet zaťažiteľnosti každého predpätého mosta či inej predpätej konštrukcie, je správne stanovenie veľkosti reziduálnej predpínacej sily, ktorá mohla byť v prevádzke aj niekoľko dekád. Absencia vhodných metód analýzy a podcenenie rizika v hodnotení spoľahlivosti boli jedným z hlavných činiteľov, ktoré sa podieľali na tom, že sa nepredišlo haváriám predpätých mostov nie len u nás, ale aj v zahraničí. Spomenieme len niektoré z posledného obdobia, napr. v roku 2020 havária mostov v Trstenej, Spišskej Novej Vsi a Veľkej Lodine. V zahraničí v roku 2017 došlo k havárii predpätej lávky v Prahe, alebo k pádu mosta v Janove v roku 2018. Skúsenosti ukazujú, že dochádza k takým rapídnym úbytkom predpätia za veľmi krátky čas (len pár rokov alebo len mesiacov), že nosná konštrukcia nedokáže prenášať ani vlastnú tiaž a dochádza k jej zrúteniu. Hlavnou príčinou tohto stavu je nedostatočná ochrana predpätia a kotvenia, rozvoj korózie predpínacích jednotiek, ako aj enormné zaťaženie ťažkou dopravou. Pri analyzovaní aktuálnej úrovne predpätia v konštrukcii plánujeme využiť moderné teoreticko-experimentálne postupy na báze „Structural response methods“ alebo „Stress release methods“. Jednotlivé metódy sa predpokladá overovať jednak experimentálne na predpätých mostoch in situ, ako aj na laboratórnych vzorkách. Výskum predpokladá vysokú mieru úrovne aplikácie výsledkov riešenia smerom do praxe. Výstupy z tohto výskumu môžu byť využívané širokospektrálne jednak projektantmi mostov, ako aj správcovskými organizáciami, ako sú Národná diaľničná spoločnosť (NDS), Slovenská správa ciest (SSC), Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a pod. Výsledky výskumu budú publikované v kvalitných databázach ako sú Scopus a Web of Science, pričom budú následne zdieľané prostredníctvom platformy ResearchGate, ORCID a iné.

© 2019 Katedra stavebných konštrukcií a mostov, Stavebná fakulta, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina