Zodpovedný riešiteľ: prof. Ing. Moravčík Martin, PhD.
Ostatní riešitelia: doc. Ing. Koteš Peter, PhD., Ing. Kotula Patrik, PhD., Ing. Bahleda František, PhD., Ing. Bujňáková Petra, PhD., Ing. Vavruš Martin, PhD., Ing. Kraľovanec Jakub, PhD.
Trvanie projektu: január 2022 – december 2024
Projekt má ambíciu tematicky nadviazať na predchádzajúce projekty. Základné zameranie návrhu projektu je na existujúce predpäté konštrukcie a mosty, na hodnotenie ich spoľahlivosti s dôrazom na pôsobenie degradačných činiteľov, ktoré dlhodobo nepriaznivo ovplyvňujú aktuálnu úroveň predpätia. Najdôležitejším problémom v tejto oblasti sa ukazuje spoľahlivé stanovenie a správne diagnostikovanie úrovne pôsobiacej predpínacej sily, ktorá je znehodnotená degradačnými činiteľmi. Medzi hlavné činitele patrí korózia ocele predpínacej výstuže, ako aj kotvenia, absentujúca injektáž,nedostatočná betonárska výstuž, zvýšené účinky objemových zmien betónu a pod. Podľa našich skúseností tieto úbytky predpätia dosahujú 30-40% predpokladanej hodnoty. Pôsobenie degradačných činiteľov bude hodnotené na vybraných predpätých konštrukciách a mostoch v prevádzke. Veľkosť straty predpätia v závislosti od stupňa korózie na vzorkách odobratých z reálnych konštrukcií, ako aj vzorkách v laboratóriu pri tzv. urýchľovanej korózii. Overovanie metód stanovenia predpínacej sily bude primárne riešené v laboratórnych podmienkach na predpätých betónových nosníkoch. Za týmto účelom budú aplikované priame aj nepriame DT aj NDT metódy a poukázané na ich jednotlivé prínosy, ako aj nedostatky. Sekundárne budú tieto metódy aplikované aj priamo na sledované mostné konštrukcie. Pri analýzach sa budeme opierať o experimentálny, ako aj teoretický výskum za pomoci moderných numerických modelov. Výsledky riešenia budú spracované do takej podoby, aby sa prejavil multiplikačný efekt výskumu, to znamená prínos k rozšíreniu poznania o pôsobení konkrétnych degradačných činiteľov na predpätie a metódam ako stanoviť jeho aktuálnu úroveň. Až po stanovení aktuálnej úrovne predpätia je možné efektívne prikročiť k rehabilitácii poškodených predpätých konštrukcií. V súčasnosti sa starnúca infraštruktúra cestnej, ale aj železničnej siete, ktorej sú betónové mosty nedeliteľnou súčasťou javí, ako jeden z kľúčových problémov, ktorý významným spôsobom zasahuje do štátneho rozpočtu krajín európskej únie. V blízkej minulosti sme boli svedkami tragickej udalosti zrútenia Morandi bridge v talianskom Genova s katastrofálnymi následkami. Podobná situáciu môžeme zaznamenávať aj u nás, kedy dochádza už takmer každoročne k niekoľkým havarijným stavom na mostoch. Napr. most Podbiel 2015, most ponad VN Ružín 2017, most Trstená 2019, most pri Kysaku 2020 a pod. Jedná sa všetko o predpäté mosty postavené v 50 a 60-tych rokoch. Ukazuje sa, že na tomto stave sa podpisujú zásadné faktory, ktoré je možné definovať ako nedostatočná úroveň diagnostiky predpätia v konštrukcií. Preto je náš projekt zameraný na možnosti sledovania a stanovovania aktuálnej úrovne predpätia v konštrukcií, za využitia nových teoreticko-experimentálnych progresívnych metód.