Zodpovedný riešiteľ: Ing. Kraľovanec Jakub, PhD.

Ostatní riešitelia: prof. Ing. Moravčík Martin, PhD., doc. Ing. Odrobiňák Jaroslav, PhD.

Trvanie projektu: september  2020 – august 2021

V rámci grantového projektu je mojim cieľom nájsť a overiť metódy na určenie úrovne predpätia v existujúcich konštrukciách. Pre tento účel plánujeme navrhnúť a zhotoviť štyri dodatočne predpäté betónové nosníky, ktoré by boli skúšané v laboratórnych podmienkach. Ich dĺžka bude 4,2 m a rozmery priečneho rezu 0,2 x 0,4 m. Ako predpínaciu výstuž použijeme priamy kábel pozostávajúci z káblového kanáliku o priemere 48 mm, v ktorom bude umiestnené jedno predpínacie lano LS 15,7 / 1860 MPa / 1660 MPa. V praxi sa stretávame s mostami, ktorých nosníky sú predpäté káblami so súdržnosťou alebo bez nej. Preto v prípade dvoch vzoriek pristúpime k injektáži káblových kanálikov. Ďalšie dva nosníky zostanú nezainjektované. Z dôvodu obmedzenia vplyvu šmyku na výsledky skúšok, zvolíme výhodnú zaťažovaciu schému vo forme štvorbodového ohybu, ktorá nám umožní pozorovanie správania sa nosníkov v oblasti tzv. čistého ohybu. Zaťaženie bude na nosníky postupne aplikované hydraulickým lisom. Nedielnou súčasťou experimentu bude pozorovanie odozvy vzoriek na vonkajšie zaťaženie a následná prezentácia získaných výsledkov v grafickej a textovej forme.  V rámci výskumu budú skúšané štyri nosníky za účelom overenia nepriamych metód na určenie predpínacej sily v konkrétnom čase. V prípade dvoch vzoriek bude predpínacia sila vnesená do betónu formou súdržnosti medzi predpínaciou výstužou a betónom. Ďalšie dve vzorky sa navrhnú s prenosom predpätia bez súdržnosti. Predpätie bude zaistené jediným predpínacím lanom LS 15,7 / 1860 MPa / 1660 MPa, ktoré bude umiestnené v káblovom kanáliku s priemerom 48 mm. Najprv nosníky navrhneme na základe bežných postupov v súlade s Eurokódmi. Aby sme sa vyhli vplyvu šmykových napätí, pre test zvolíme zaťažovaciu schému vo forme štvorbodového ohybu. Vo výpočtových programoch ATENA, Idea StatiCa a SCIA Engineer, bude zhotovený 2D model s použitím metódy konečných prvkov, pričom tento model zohľadní aj nelineárne správanie sa nosníkov. Následne výsledky získané v laboratórnych podmienkach porovnáme s tými, ktoré získame z teoretických výpočtov. V rámci analýzy bude uvažované s parametrami ovplyvňujúcimi straty predpätia. Neskôr vezmeme do úvahy redukciu tuhosti spôsobenú trhlinami v betóne, ktoré vzniknú vplyvom pôsobiaceho zaťaženia. Nakoniec budú hľadané korelácie medzi šírkou trhlín, deformáciami, pomernými pretvoreniami a poklesom hodnoty predpínacej sily.

Zodpovedný riešiteľ: Ing. Zahuranec Michal

Ostatní riešitelia: doc. Ing. Koteš Peter, PhD., doc. Ing. Odrobiňák Jaroslav, PhD.

Trvanie projektu: November 2019 – marec 2021

Cieľom práce je vyhotovenie vzoriek a obetónovanie vrstvou vláknobetónu a následné vykonanie skúšky. Porovnanie rôznych metód opracovania povrchu, vyhotovenie numerického modelu a kalibrácia súčiniteľov súdržnosti a trenia pre ďalší výskum. Projekt sa zaoberá šmykovým spojením betón –vláknobetón za použitia rôznych metód zdrsnenia povrchu. Betónové konštrukcie podliehajú vplyvom degradácie či už vplyvom preťaženia, cyklom rozmŕzania a zamŕzania, abrazívnemu porušeniu, korodovanie výstuže a pod. Každý z týchto spomenutých vplyvov znižuje únosnosť konštrukcie. Takto poškodené konštrukcie musia byť zosilnené aby spĺňali medzné stavy únosnosti a používateľnosti. U zvislých betónových konštrukcií ako sú stĺpy sa v mnohých prípadoch pristupuje k zosilneniu pomocou obetónovania prvku. V takomto prípade je veľký dôraz kladený na spolupôsobenie pôvodného a nového betónu. Hlavnými faktormi ovplyvňujúce výslednú odolnosť prierezu sú trenie a súdržnosť medzi pôvodným železobetónom a novou vrstvou. Na odolnosť má veľký vplyv úprava povrchu. V rámci projektu sa vykonajú experimentálne testy za použitia rožných metód úprav povrchu a následne sa porovnajú. Predpokladá sa, že experiment bude pozostávať z 15 vzoriek o rozmeroch 150x150x400 mm, ktoré budú opracované a obetónované vláknobetónom hrúbky 35 mm. Vytvoria sa tým vzorky pre tzv. push-testy. Na vzorkách sa vykonajú skúšky tlakom. Následne výsledky budú spracované a prezentované na školskom kole SVOČ.

Strana 3 z 3

© 2019 Katedra stavebných konštrukcií a mostov, Stavebná fakulta, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina